Tento článok som začal písať hlavne z dôvodu toho, že doma mám dva kusy dospelých, možno až veľmi dospelých, osôb. Samozrejme nie každý dospelý človek, ktorý zažil aj komunizmus má taký negatívny postoj k počítaču a k všetkému s ním spojeným. V tomto probléme ide hlavne o to, že tieto osoby, nazvime ich rodičmi, majú strašný problém s internetom, ale hlavne s počítačom samotným. Už je tomu asi rok, čo mám doma pripojenie k internetu, od začiatku mali s tým problém, keď som chatoval, alebo len tak surfoval na sieti. Zdalo sa im to ako zbytočná strata času. Mohol som im to vysvetľovať koľko som chcel, no nič nepomohlo. Stále si "mleli" to isté. Prešlo nejaké obdobie a začali uplatňovať sankcie, ktoré avizovali, pred tým než dali zaviesť pripojenie. Bolo to strašné, ale tie časy sú nenávratne preč. Rozhodujúcim faktorom v tejto zmene bol môj pobyt v nemocnici. Keď som sa odtiaľ vrátil zistil som, že moje dva kusy veľmi dospelých osôb veľmi často surfujú na nete. Keď som im to dal na vedomie, že to preháňajú a že majú aj syna ktorý by sa rád dozvedel niečo nové zo sveta, tak odvetili, že večer mi dovolia na pár minúť. Som zostal veľmi zaskočený, pretože z veľkých odporcov počítača a internetu sa stali jeho najväčší milovníci. Má to aj svoje výhody, lebo keď majú problém s niečim čo som spravil, tak hneď môžem založiť protiúder na ich slabinu - INTERNET. To boli časy, keď ma posielali na liečenia. Teraz ja posielam na liečenia ich. A to sa mi páči, že MÁM PRAVDU. Tak dospelý, je počítač až takým zlom?
